Veľa počujem a čítam o tom, že ľudia prechádzajú rozličnými hĺbkami čistení. Čistenie a liečenie zranení vnútorného dieťaťa, čistenie rodovej línie, kolektívne čistenie. Mne prišlo, aby som napísala o tom, ako vnímam čistenie/liečenie a rozpúšťanie ja a začala by som na úrovni vlastných emócií.
Vnímam, že v súčasnosti veľmi veľa ľudí prechádza rozličnými čisteniami. Už len samotné zvedomenie spôsobu rozmýšľania, ktorý je pre nás neužitočný je veľký krok smerom k zmene. Napríklad, keď si muž uvedomí, že celý život sa chce zapáčiť otcovi a získať od neho uznanie. Na základe naučeného podvedomého správania tak vyhľadáva situácie a ľudí, ktorí mu zrkadlia jeho zranenie s otcom a to až do situácie, kým si to uvedomí. Alebo žena, ktorej bolo hovorené, že je zlá, a že ju takto nikto nebude mať rád a tak začne používať postupy “dobrého dievčatka” aby zrušila “kliatbu” a všetkým ukázala, že ona je hodná. Ale na úkor svojich hraníc a svojich potrieb.
Jedna úroveň čistenia a liečenia je teda si to uvedomiť, že toto a toto mi bolo opakované alebo niekedy stačí, že to bolo vyslovené vo veľmi silne emočnej situácii. A človeku sa to uloží do podvedomia ako nahratý program.
Druhá, veľmi dôležitá rovina, je liečenie cez odpustenie. Pretože bez odpustenia to síce je zvedomené, ale ešte to nie je prečistené na úrovni bunkovej pamäte. A tým pádom nevie nastať liečenie na úrovni fyzického tela.
ZVEDOMENIE => ODPUSTENIE
Keď teda pracujem s ľuďmi a prechádzame čistením, zväčša dávam klienta do hladiny tetha cez hlbokú meditáciu, pretože danými technikami potrebujeme klientovi “vypnúť hlavu” a spojiť ho s jeho vnútornou inteligenciou. Tou, ktorá sa zapríčiňuje o rast našich vlasov, tlkot srdca, obnovu buniek. V tejto hĺbke spolupracujeme s jeho podvedomím a jedna z veľmi zásadných častí je práve prečistenie ODPUSTENIA. Odpustenia zo zranenia, ktoré nás zasiahlo, vytvorilo nám to nepravdivé, limitujúce presvedčenie o nás samých alebo podvedomý spôsob reagovania na niektoré situácie, ktorý je pre nás neužitočný.